náhľad|250px|Prezident George W. Bush podpisuje „No child left behind“ No Child Left Behind skrátene (NCLB) The Elementary and Secondary Education Act (The No Child Left Behind Act of 2001) je zákon z roku 2001 Kongresu Spojených štátov, ktorý vzišiel z obavy širokej verejnosti o stav vzdelávania. Ako prvý navrhoval podanie programu George W. Bush hneď ako sa dostal do úradu Archived: Fact Sheet on No Child Left Behind a návrh zákona prešiel v americkom Kongrese s obmedzenou podporou oboch politických strán.
Je to znovu uzákonenie zákona o základných a stredných školách (Elementary and Secundary Education Act), ktorý zahŕňal Titul 1 (Title I), a bol vlajkovou loďou vlády pre znevýhodnených študentov. NCLB podporuje štandardizovanú vzdelávaciu reformu, ktorá vychádza z predpokladu, že na stanovenie vysokých štandardov a merateľných cieľov môže zlepšiť individuálne výsledky vo vzdelávaní. Zákon vyžaduje, aby štáty vypracovali hodnotenie o základných zručnostiach. Štáty musia odovzdať hodnotenia všetkých študentov na vybraných školách, aby mohli získať finančné prostriedky z federálneho financovania škôl. Zákon neupravuje národnú štandardnú normu, štandardy si stanovuje každý štát sám. NCLB rozšíril úlohu štátu vo verejnom vzdelávaní prostredníctvom každoročných testov, výročného akademického pokroku, vysvedčení, kvalifikácie učiteľov a zmien vo financovaní.
Vplyv na učiteľov, školy a školské okrsky Zvýšená zodpovednosť
Priaznivci NCLB tvrdia, že jedným z najsilnejších pozitívnych bodov je zvýšená zodpovednosť, ktorá sa vyžaduje od škôl a učiteľov. Podľa právnych predpisov musia školy prejsť každoročnými skúškami, na základe ktorých sa bude posudzovať aké veľké zlepšenie študenti dosiahli počas fiškálneho roka. Ak sa však požadované zlepšenie nedostaví, školy čelia zníženiu finančných prostriedkov a iným trestom, ktoré prispievajú k väčšej zodpovednosti, ide o tzv. "kick them when they're down" stratégiu. Podľa priaznivcom tohto zákona, tieto ciele pomáhajú učiteľom a školám uvedomiť si význam a dôležitosť vzdelávacieho systému a ako tento systém ovplyvní národ.
Okrem toho a na podporu vyššie uvedených bodov, zástancovia prehlasujú, že žiadne dieť nesmie ostať bokom (No child left behind): Spája obsah štátnych akademických štandardov so študentskými výsledkami. Meria výsledky študentov: študentský pokrok v čítaní a matematike sa musí merať každý rok v stupňoch 3 až 8 a aspoň raz v priebehu strednej školy prostredníctvom štandardizovaných testov. Poskytuje informácie pre rodičov tým, že požaduje, aby štáty a školské okrsky podávali podrobné správy o školách a okrskoch, ktoré informujú o AYP výkonnosti škôl. Školy musia rodičov informovať aj o tom, kedy sa ich dieťa učí s učiteľom alebo so para-profesionálom, ktorý nespĺňa "vysoko kvalifikované" požiadavky. Stanovuje základ pre školy a školské okrsky, ktorý výrazne zlepšuje zápajanie rodičov a administráciu prostredníctvom hodnotiacich údajov pri riadení rozhodovania o pokynoch, osnovách a obchodných praktikách.
Štát Pensylvánia navrhol opatrenie, že by plat učiteľa bol viazaný podľa výsledkov skúšky. Ak študenti daného okresu dopadnú zle, tak bude rozpočet daného okresu znížený štátom a učiteľia dostanú menšie platy. Kritici poukazujú na fakt, že ak je na tom škola zle, tak zníženie jej rozpočtu a platov učiteľov na ďalší rok ešte s väčšou pravdedobnosťou obmedzí schopnosť školy na zlepšenie v ďalšom roku.
Výber školy
Dáva možnosti zmeny školy študentom, ktorí sú zapísaní na školách, ktoré nespĺňajú AYP. Ak škola nespĺňa AYP cieľe dva alebo viacej rokov po sebe, musí ponúknuť oprávneným deťom šancu prestúpiť na lokálnu školu s vyššou úrovňou, dostať zadarmo doučovanie, alebo zúčastniť sa školských programov po škole. Dáva školským okresom preukázať poreukázať svoje znalosti, dokonca aj pre skupiny, ktoré nespĺňajú normy pre minimálne státne štandardy, prostredníctvom procesu "safe harbor" (bezpečný prístav).
Úzka definícia výskumu
Zákon vyžaduje, aby sa školy spoliehali na tie programy a vyučovacie metódy, ktoré sú podložené vedeckým výskumom. Zákon tento jav definuje ako "výskum, ktorý zahŕňa použitie striktných, systematických a objektáívnych postupov na získanie spoľahlivých a platných poznatkov, ktoré sa týkajú vzdelávacích programov a aktivít." Z tohto výskumu, ktorý používa vhodné metódy pre generovanie presvedčivých, empirických záverov, vyúsťujú "reprodukovateľné a použiteľné výsledky".
Nevedecké metódy zahrňajú tradíciu, osobné preferencie, nevedecký výskum, ako je výskum založený na prípadových štúdiách, osobných rozhovoroch, etnografii, analýze diskurzu, zakotvenej teórie, akčnom výskume a iných formách kvanlitatívneho výskumu. Tieto nie sú podľa zákona prijateľným základom pre rozhodovanie o výučbe detí.Beghetto, R. (2003) Scientifically Based Research. ERIC Clearinghouse on Educational Management. Retrieved June 7, 2007.
Vplyv na hodnotenie študentov Na základe analýzy systémov štátnej zodpovednosti pred samotným NCLB je jasné, že štáty, ktoré zaviedli tieto systémy zodpovednosti dosiahli rýchlejší rast, na základe zodpovednosti za výsledky.See the analyses of NAEP results in Martin Carnoy and Susanna Loeb, "Does external accountability affect student outcomes? A cross-state analysis," Educational Evaluation and Policy Analysis 24,no.4 (Winter 2002):305–331, and Eric A. Hanushek and Margaret E. Raymond, "Does school accountability lead to improved student performance?" Journal of Policy Analysis and Management 24,no.2 (Spring 2005):297-327. Priama analýza štátnych skúšok pred a po zavedení NCLB podporuje pozítivny vplyv tohto zákona.Center on Education Policy, Answering the Question That Matters Most: Has Student Achievement Increased Since No Child Left Behind? Washington: Center on Education Policy, June 2007). Podľa primárnej kritiky NCLB znižuje efektívne vzdelávanie a výučbu študentov tým, že spôsobuje, že štáty dosahujú nižšie ciele a motivujú učiteľov, aby sa "učili na skúšky". Tí, ktorí podporujú NCLB tvrdia, že systematické testovanie poskytuje údaje, ktoré odhaľujú školy, ktoré neučia základne zručnosti efektívne. Následné zásahy môžu byť vykonané s cieľom zlepšiť výsledky pre všetkých študentov a zároveň znížiť výkonnostnú bariéru pre znevýhodnených a zdravotne postihnutých študentov.List of articles regarding NCLB debate
Zlepšenie výsledkov testov Americké Ministerstvo Školstva na základe výsledkov Národného merania vzdelávacieho pokroku (National Assessment of Educational Progress (NAEP)), ktoré boli vydané v júli 2005, poukazuje na zlepšenie študentských výsledkov v čítaní a matematike:(2006) No Child Left Behind Act Is Working Department of Education. Retrieved 6/7/07. Deväť roční študenti dosiahli za posledných 5 rokov väčší pokrok ako za predchádzajúcich 28 rokov spolu. Americkí deväť roční študenti najlepšie výsledky v čítaní (od roku 1971) a v matematike (od roku 1973). Americký trinásť roční dosiahli z testov najlepšie výsledky vôbec. Čo sa týka čítania a matematiky, tak aj čierny a hispánsky študenti dosiahli rekordný úspech. Rozdiely v čítaní a v matematike medzi bielymi a čiernymi a medzi bielymi a hispánskymi deväť ročnými študentmi sú na historickom minime. Štyridsať tri štátov a District štátu Columbia sa buď zlepšilo, alebo aspoň ostalo na rovnakej úrovni vo všetkých kategóriách (čítanie a matematika vo štvrtej a ôsmej triede).
Mnohí tvrdia, že tieto štatistiky sú zavádzajúce. Porovnávajú rok 2005 s rokom 2000, kedy sa výsledky zákona NCLB prejavili až v roku 2003. Zdôrazňujú, že nárast vo výsledkoch medzi rokmi 2000 a 2003 bol približne rovnaký ako nárast výsledkov medzi rokmi 2003 a 2005, ktorý spochybňuje, že daný nárast bol vďaka zákonu NCLB. Taktiež argumetnujú, že v niektorých podskupinách výsledky zostali rovnaké, alebo dokonca klesli.Linda Perlstein, Tested Tvorcovia štandardizovaných testov boli obvinení, že robili testy jednoduchšie, z čoho vyplýva, že je ľahšie pre školy dosiahnuť dostatočné zlepšenie.
Problémy so štandardizovanými testami Kritici tvrdia, že zameranie na štandardizované testy (každý študent v štáte má rovnaký test) ako na prostriedok na posudzovanie viacej nabáda učiteľov, aby učili úzku množinu zručností, ktoré sa domievajú, že zvýšia úspešnosť testu, namiesto toho aby sa zamerali na porozumenie celých a širokých osnov.(nd) High-Stakes Assessments in Reading . International Reading Association. Retrieved June 7, 2007. Napríklad ak učiteľ vie, že všetky otázky týkajúce sa matematického testu sú jednoduché riešenia problémov (napr. koľko je 2+3?), potom učiteľ nemusí venovať žiaden triedny čas navyše na praktické aplikácie a tým pádom zostane viacej času na materiál, na základe, ktorého bude daný test posudzovaný. Tomuto sa ľudovo povie "učenie sa na testy". Pri metóde "učení sa na testy" bolo pozorované zlepšenie výsledkov testov, aj keď nie v takej miere ako pri iných vyučovacích metódach.
Veľa učiteľov, ktorí praktizujú metódu "učenia sa na testy" dezinpretujú výsledky testov, ktoré slúžia na meranie výsledkov. Na dvoch štátnych skúškach (štát New York a Michigan) a v Národnom meraní vzdelávacieho pokroku (National Assessment of Educational Progress (NAEP)) takmer dve tretiny študentov ôsmeho ročníka vynechali príklady, ktorých riešenie si vyžadovalo použitie Pytagorovej vety pre výpočet vzdialenosti dvoch bodov.Wiggins, G. & McTighe, J. (2005). Understanding by design, 2nd Edition. ASCD. ISBN 978-1-4166-0035-0. p. 42–43 V tomto prípade učtielia správne predvídali obsah testov, ale nesprávne predpokladali, že každý test bude pozostávať z jednoduchých príkladov ako z ťažších príkladov vyššieho stupňa.
Postup, pri ktorom sa dáva všetkým študentom za rovnakých podmienok rovnaký test, bol obvinený z vlastnej kultúrnej zaujatosti, pretože každá kultúra si váži a hodnotí niečo iné.
Nezrovnalosti a slabé plánovanie plánovania testov môže viesť k porušeniu školského zákona o postihnutí (Individuals with Disabilities Education Act (IDEA)), ktorý hovorí, že školy musia prispôsobiť postihnutých študentov na písanie testov.Cohen, L. G. & Spenciner, L. J. (2007). Assessment of children & youth with special needs. (3rd edition). Boston, MA: Pearson. Je napríklad prijateľné pre učiteľov čítať nahlas zadania testovacích otázok pre zrakovo postihnutých študentov. Napriek tomu sa stala situácia, že všetky výsledky skupinky nevidiacich študentov boli zrušené (vyhodnotené ako nuly), pretože testovací protokol nijako špeciálne nedovoľuje čítať testové otázky študentom.
Niektorí ľudia sa bránia používaniu štandardizovaného testovania, alebo akejkoľvek inej formy testovania, ktorou sa zisťujú výsledky vzdelávania.(nd) What's Wrong With Standardized Testing? FairTest.org. Retrieved June 7, 2007. Radšej preferujú názory učiteľov výučba a výsledky založené na hodnotení.
Počas NCLB boli školy priamo zodpovedné za absolútne úrovne študentskej výkonnosti. Ale to znamená, že aj tie školy, ktoré dosiahli veľké pokroky so študentmi boli aj tak označované ako "zlyhávajúce", len preto že študenti neboli úplne "zdatný" pre danú úroveň testov. Od roku 2005 Americké ministerstvo školstva schválilo pre 15 štátov realizáciu pilotných modelov pre rast. Každý štát prijal jeden zo štyroch rastových modelov: trajektórie, prechodovej tabuľky, kvantil študentského rastu a projekciu.
Zamýšľaný účinok na osnovy a štandardy