Steven Paul Jobs (* 24. február 1955, San Francisco, Kalifornia, USA – † 5. október 2011, Palo Alto, Kalifornia) bol americký podnikateľ, vynálezca a investor známy najmä ako spoluzakladateľ technologickej spoločnosti Apple Inc. Jobs bol tiež zakladateľom firmy NeXT a predsedom predstavenstva a väčšinovým akcionárom štúdia Pixar. Spolu so svojím prvým obchodným partnerom a spoluzakladateľom Apple Stevom Wozniakom bol priekopníkom revolúcie v oblasti osobných počítačov v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Jobs sa narodil v San Franciscu v roku 1955 a krátko nato bol adoptovaný. V roku 1972 začal navštevovať Reed College a ešte v tom istom roku ju opustil. V roku 1974 cestoval po Indii, kde hľadal osvietenie a neskôr študoval zen-budhizmus. V roku 1976 spolu s Wozniakom založil spoločnosť Apple s cieľom ďalej vyvíjať a predávať Wozniakov osobný počítač Apple I. O rok neskôr spoločne získali slávu a bohatstvo výrobou a predajom počítača Apple II, jedného z prvých veľmi úspešných masovo vyrábaných mikropočítačov.
V roku 1979 Jobs videl komerčný potenciál počítača Xerox Alto, ktorý sa ovládal myšou a mal grafické používateľské rozhranie (GUI). To viedlo k vývoju značne neúspešného počítača Apple Lisa v roku 1983, po ktorom nasledoval v roku 1984 prelomový Macintosh, prvý sériovo vyrábaný počítač s grafickým používateľským rozhraním. Macintosh v roku 1985 odštartoval priemysel desktop publishingu (napríklad Aldus Pagemaker) a k nemu pribudol Apple LaserWriter, prvá laserová tlačiareň s vektorovou grafikou a jazykom PostScript.
Po dlhom boji o moc s predstavenstvom Apple a jeho vtedajším generálnym riaditeľom Johnom Sculleym bol Jobs v roku 1985 donútený odísť zo spoločnosti. V tom istom roku Jobs vzal so sebou niektorých zamestnancov Apple a založil spoločnosť NeXT, ktorá sa špecializovala na vývoj počítačových platforiem pre vysoké školy a obchodné trhy. V roku 1986 kúpil divíziu počítačovej grafiky spoločnosti Lucasfilm, ktorá sa samostatne vyčlenila ako Pixar. Štúdio Pixar vytvorilo prvý počítačovo animovaný celovečerný film, Toy Story (1995), a stalo sa popredným animačným štúdiom, ktoré vyprodukovalo desiatky komerčne úspešných a kritikou oceňovaných filmov.
V roku 1997 sa Jobs vrátil do Apple ako generálny riaditeľ potom, čo spoločnosť prevzala NeXT. Bol do veľkej miery zodpovedný za oživenie Apple, ktorá bola na pokraji bankrotu. Úzko spolupracoval s britským dizajnérom Jonym Ivom na vývoji radu produktov a služieb, ktoré mali väčší kultúrny dosah, počnúc reklamnou kampaňou „Think different“ a končiac iMacom, iTunes, Mac OS X, Apple Store, iPodom, iTunes Store, iPhonom, App Store a iPadom. V rokoch 1999 až 2002 bol Jobs aj členom predstavenstva firmy Gap Inc. V roku 2003 Jobsovi diagnostikovali neuroendokrinný nádor pankreasu. Zomrel v roku 2011 na zástavu dýchania súvisiacu s nádorom. V roku 2022 mu bola posmrtne udelená Prezidentská medaila slobody. Od svojej smrti získal 141 patentov. Celkovo má Jobs viac ako 450 patentov.
Vyznamenania a ocenenia 2022: posmrtne udelená Prezidentská medaila slobody 2013: posmrtne uvedený ako Disney Legend. 2012: Grammy Trustees Award, cena pre tých, ktorí ovplyvnili hudobný priemysel, ktoré nesúvisia s výkonom. 2007: Jobs bol uvedený do Kalifornskej siene slávy, ktorá sa nachádza v Kalifornskom múzeu histórie, žien a umenia. 2007: Jobs bol menovaný za najsilnejšieho človeka v biznise magazínom Fortune. 1989: „Entrepreneur of the Decade“ od magazínu Inc. 1987: Jobs bol ocenený Jeffersonovou cenou za verejné služby (Jefferson Award Of Public Service) 1985: Jobs spoločne so Stevom Wozniakom získali National Medal of Technology za ich vývoj a zavedenie osobného počítača.
Referencie
Pozri aj The Greatest American
Iné projekty
Externé odkazy Oficiálna pamätná stránka
Kategória:Podnikatelia USA Kategória:Dizajnéri USA Kategória:Filmoví producenti USA Kategória:Informatici USA Kategória:Vynálezcovia USA Kategória:Miliardári USA Kategória:Filantropi Kategória:Apple Kategória:Osobnosti USA nemeckého pôvodu Kategória:Osobnosti zo San Francisca Kategória:Úmrtia na rakovinu pankreasu Kategória:Nositelia Presidential Medal of Freedom