Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (* 15. september 1964, Topoľčany) je slovenský politik, predseda vlády Slovenskej republiky (20062010, 20122018 a od roku 2023) a predseda politickej strany SMER – sociálna demokracia. Svoju politickú kariéru začal v Komunistickej strane Československa (KSČ; 19861989), následne bol po Nežnej revolúcii členom Strany demokratickej ľavice (SDĽ; 19901999) až do momentu založenia vlastnej strany. Zastáva populistické, ľavicovo-nacionalistické a predovšetkým od roku 2023 aj proruské politické pozície.
Za poslanca bol prvýkrát zvolený vo voľbách do Slovenskej národnej rady (1992) za SDĽ, pričom mandátu sa ujal 23. júna 1992. Po pôsobení v SDĽ v roku 1999 založil vlastnú stranu SMER. Po víťazstve jeho strany v parlamentných voľbách 2006 sformoval koalíciu s Ľudovou stranou – Hnutím za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) Vladimíra Mečiara a Slovenskou národnou stranou vedenou Jánom Slotom a stal sa tak predsedom vlády.
V nasledujúcom období 20102012 pôsobil v opozícii a po parlamentných voľbách 2012, v ktorých strana SMER-SD získala 44 % hlasov, zostavil jednofarebnú vládu. V roku 2014 neúspešne kandidoval v prezidentských voľbách, kde bol porazený v druhom kole nezávislým kandidátom Andrejom Kiskom, ktorý získal 59 % hlasov. Po parlamentných voľbách v roku 2016 sa opäť stal premiérom, no post opustil predčasne v roku 2018 pre vládnu krízu, ktorá prepukla v dôsledku vraždy novinára Aktualít.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. V parlamentných voľbách 2023 vyhral a opäť sa stal predsedom vlády.
Je absolventom Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako pracovník Právnického inštitútu Ministerstva spravodlivosti SR a ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. Taktiež pôsobil ako vysokoškolský pedagóg, od roku 2001 s vedecko-pedagogickou hodnosťou docenta v odbore bezpečnostných služieb, ktorú získal na Akadémii Policajného zboru v Bratislave.
Mladosť a štúdium Robert Fico sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch ako druhý syn v rodine Ľudovíta Fica, ktorý pracoval vo výrobnej oblasti, a Emílie Ficovej, ktorá pracovala ako predavačka obuvi. Do veku šiestich rokov žil aj s rodinou v obci Hrušovany, potom sa presťahovali do Topoľčian.
Po absolvovaní Základnej školy na Tríbečskej ulici v Topoľčanoch nastúpil na Gymnázium v Topoľčanoch, na ktorom zmaturoval v roku 1982. Podľa slov jeho spolužiakov patril k obdivovateľom filozofie marxizmu-leninizmu a Sovietskeho zväzu, napr. jeho spolužiačka z gymnázia Katarína Šípošová povedala: „Na každom predmete sa prvý hlásil, pričom mal vždy poruke príklad, čo všetko bolo vyrobené v Sovietskom zväze. Hovoril, že všetko na svete vyskúmali sovietski vedci. Bolo nám to smiešne, v 80. rokoch už nebol režim taký tvrdý, objavovali sa aj opačné názory. [...] Pre Roberta však bola radosť, keď mohol ísť [na oslavy 1. mája] v kravate a košeli. Vnímali sme ho ako šplhúňa, ktorý sa rád predvádzal.“
V štúdiu pokračoval na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (19821986), kde získal titul doktor práv.Robert Fico In: Na vysokej škole ho vnímali ako ambiciózneho študenta so zmyslom pre logiku a systémové myslenie, napr. Jozef Moravčík, ktorý bol jedným z prednášajúcich, sa o ňom vyjadril: „Bol veľmi sebavedomý, zapájal sa do diskusií.“ Podľa niektorých spolužiakov bol skôr introvert, ktorému predovšetkým záležalo na výborných študijných výsledkoch. Už v tomto čase sa začal organizovať vo fakultnom výbore Socialistického zväzu mládeže. Fico sa stal členom KSČ 14. apríla 1986 už na vysokej škole (v základnej organizácii KSČ na Právnickej fakulte UK).
Neskôr absolvoval študijné pobyty na tému „Ľudské práva a trestné právo“ v Spojených štátoch (1990), Spojenom kráľovstve (1991), Fínsku, Belgicku a Francúzsku.
Absolvent školenia Akadémie európskeho práva v Trevíri.
Právnická kariéra Po štúdiu absolvoval základnú vojenskú službu (19861987) v českom meste Janovice nad Úhlavou ako asistent vojenského vyšetrovateľa. V rokoch 19871988 vykonal justičné skúšky a nadobúdal justičnú prax v súvislosti s odbornou kvalifikáciou na výkon funkcie sudcu. Následne absolvoval postgraduálne štúdium v odbore trestné právo na Ústave štátu a práva Slovenskej akadémie vied (19881992), kde po obhájení kandidátskej práce „Trest smrti v československom trestnom práve“ získal hodnosť kandidáta vied. V roku 2001 bol habilitovaný na Akadémii Policajného zboru na docenta v študijnom odbore „Bezpečnostné služby“, po obhajobe habilitačnej práce na tému „Nutná obrana“.
Od absolvovania školy od roku 1986 až do roku 1995 pracoval na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR, v rokoch 1992 až 1995 ako zástupca riaditeľa. Do roku 2018 bol naďalej zamestnancom tohto ministerstva ale len raz v roku 2000 si čerpal pracovné voľno a nedostával od ministerstva mzdu ani iný príjem.
V rokoch 19942000 pôsobil ako agent pre zastupovanie SR v konaní pred Európskou komisiou pre ľudské práva a Európskym súdom pre ľudské práva. Zo 14 prejednávaných prípadov, pri ktorých vystupoval ako agent SR, súd v 7 prípadoch konštatoval porušenie niektorého článku dohovoru zo strany SR a 7 skončilo dohodou.
Do februára 2019 neúspešne kandidoval na sudcu Ústavného súdu keď ho nominoval podpredseda parlamentu Martin Glváč (Smer).
Členstvo v Komunistickej strane Česko-Slovenska: 1986 – 1990
14. apríla 1986 vstúpil do Komunistickej strany Česko-Slovenska. Vybraný bol na základe výborných študijných výsledkov, ambicióznosti, vhodného pôvodu a vlastnej iniciatívy.
Členstvo v Strane demokratickej ľavice: 1990 – 1999 Za poslanca bol prvýkrát zvolený v roku 1992 za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ), ktorá vznikla po novembri 1989 premenovaním z vtedajšej KSS. Odvtedy bol až do roku 2006 poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Po voľbách, v ktorých SDĽ stratila veľkú časť podľa prieskumov očakávaných hlasov, z postu predsedu strany odstúpil Peter Weiss a za svojho nástupcu označil 31-ročného Roberta Fica. Niekoľko hodín pred začiatkom zjazdu však Fico kandidatúru stiahol v prospech Ľubomíra Fogaša, bývalého kolegu z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Po voľbách v roku 1998 vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP. Robert Fico začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. V tom čase bol najpopulárnejším politikom strany a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov z politikov SDĽ, ale kvôli nezhodám stranu opustil.
Založenie vlastnej strany SMER
Dňa 15. septembra 1999, v deň svojich 35. narodenín oznámil odchod zo strany Strany demokratickej ľavice. Opustil aj poslanecký klub SDĽ a vládnu koalíciu a stal sa nezávislým poslancom.
V decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER. Podľa oficiálneho stanoviska strany SMER, Robert Fico vyvodil svoje rozhodnutie, opustiť rady vládnej koalície a koaličnej SDĽ a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vláda zmeny (vláda M. Dzurindu).
Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (19982002) prijala do svojho názvu prívlastok tretia cesta. Podľa tvrdenia predstaviteľov strany sa tým zadefinovala ako strana moderného progresívneho stredoľavého politického prúdu typu britskej Labour Party, alebo nemeckej SPD.
Preferencie strany postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu a k 1. januáru 2005 zanikla, keď bola pohltená práve SMER-om.
Integrácia ľavicových strán V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo zjednotiť ľavicové strany. Tri strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami, a to SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla v roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom) uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so SMERom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň v roku 2004 a od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER – sociálna demokracia. Najvýznamnejší politický zisk pre SMER z tejto integrácie nebol ani tak v zisku nových voličov, ale skôr v zisku značky sociálnej demokracie a medzinárodného uznania v podobe členstva v Strane európskych socialistov, ktoré však bolo v roku 2006 pozastavené z dôvodu utvorenia vládnej koalície so stranou SNS, v zahraničí veľmi kontroverzne vnímanej.
Volebné obdobie 2002 – 2006 Robert Fico bol v roku 2002 opätovne zvolený za poslanca NR SR. Stal sa členom Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Strana SMER sa stala so ziskom 13,6 % voličských hlasov treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za HZDS a SDKÚ a obsadila 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Pre SMER bol volebný výsledok sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu lepší výsledok. Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii. Pred voľbami Fico vyhlásil, že „ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde.“. Napriek neúspechu však z politiky neodišiel.
Počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča bola úspešnejšia. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiava stabilne prvé miesto s preferenciami tesne pod 30 %. Robert Fico dlhodobo vedie v prieskumoch verejnej mienky rebríček popularity slovenských politikov.
Predseda vlády 2006 – 2010
thumb|Robert Fico s Mirkom Cvetkovićom počas štátnej návštevy v Srbsku v 2008 Strana SMER – sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v parlamentných voľbách v roku 2006 a stala sa hlavným činiteľom pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa stal novým predsedom vlády, v ktorej boli zastúpené tri strany: SMER-SD, SNS a ĽS-HZDS.
Od 22. júna do 3. júla 2009 bol dočasne poverený riadením ministerstva spravodlivosti.
Volebné obdobie 2010 – 2012
Vo voľbách v roku 2010 sa opäť stal poslancom Národnej rady. Bol zvolený za jej podpredsedu, keď za jeho zvolenie hlasovalo 100 poslancov NR SR.
Predseda vlády 2012 – 2016 náhľad|Fico s ministrom školstva SR Dušanom Čaplovičom, riaditeľom SLK Piešťany Klausom Pilzom, primátorom Piešťan Remom Cicuttom a Jánom Riapošom pri otvorení Paralympijského chodníku slávy v Piešťanoch v septembri roku 2012.
Strana SMER – sociálna demokracia pod Ficovým vedením zvíťazila v predčasných parlamentných voľbách v roku 2012 a stala sa vďaka zisku 83 mandátov v NR SR, jedinou stranou pri zostavovaní novej vlády. Robert Fico sa opätovne stal predsedom vlády SR.
Kandidatúra na prezidenta 2014 18. decembra 2013 Fico oznámil, že bude kandidovať v marcových prezidentských voľbách, napriek tomu, že v roku 2009 prípadnú prezidentskú kandidatúru odmietol so slovami: „Môžem vás ubezpečiť, že v roku 2014 už v politike nebudem. Fico: O päť rokov tu už nebudem [online]. http://www.sme.sk/c/4382133/fico-o-pat-rokov-tu-uz-nebudem.html. Denník SME, 7.4.2009, [cit. 2014-07-05].''“
Volebné výsledky V prvom kole získal 28 % hlasov, najviac zo všetkých kandidátov, a spolu s Andrejom Kiskom postúpil do druhého kola. Rozdiel medzi kandidátmi bol len 4 percentuálne body.
V druhom kole získal 893 841 (40,61 %) hlasov. Z volebných obvodov získal týchto trinásť: Bánovce nad Bebravou, Brezno, Čadca, Humenné, Michalovce, Považská Bystrica, Prievidza, Stará Ľubovňa, Stropkov, Svidník, Topoľčany, Vranov nad Topľou a Žiar nad Hronom. Všetky ostatné obvody získal Kiska.