Svietivka svätojánska môže byť aj zastaraný názov druhu svietivka obyčajná (Lamprohiza splendidula)Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. 1971. S. 255GOGOLA, E. Poznámky k slovenskému názvoslovie hmyzu a návrhu slovenských názvov chrobákov. In: Čs. term. časopis 1966. č. 1 S. 41, pozri svietivka obyčajná
Svietivka svätojánska (iné názvy pozri nižšie; lat. Lampyris noctiluca alebo zastarano Cantharis noctiluca) je chrobák z čeľade svietivkovité (staršie názvy: svetluškovité, svätojánkovité; lat. Lampyridae). Je príznačný tým, že dokáže vydávať svetlo (bioluminiscencia). Svietia samce aj samice, lietať vedia len samčeky. Svetlo im slúži ako rozpoznávací signál.
Názvy Slovenské názvy tohto druhu sú: svietivka svätojánska, svetluška svätojánska; staršie: svietivka väčšia, svätojánka veľká, nesprávne: svietilka svätojánskaLÖBL, I. POZNÁMKY K ZAVÁDZANIU SLOVENSKÝCH MIEN ŽIVOČÍCHOV. In: Čs. term. časopis 6 1965 S. 348 ; ľudovo alebo staršie: svätojánska muška [staršie alebo nárečovo: svatojánska muška, nárečovo: svatovianska muška], svetluškaswetluška. In: Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí, svätojánsky [alebo svatojánsky] chrobáčik; ľudovo: jánska [alebo jánovská] muška; zastarano: muška svätojánská [alebo svatojánská], svetlomuška, svätojánska [alebo svatojánská] lienka, jánska lienka, svätojánska [alebo svatojánská] mucha, nočná muškamuška. In:Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí.
Uvedené názvy (okrem názvov svetluška svätojánska, svietivka väčšia a svätojánka veľká) môžu niekedy označovať (aj) druh svietivka obyčajná (=svietivka menšia, svetluška obyčajná, svetluška menšia, svätojánka malá, zastarano: svetluškaRÍZNER, Ľ. V. Živočíchopis. Uh. Skalica 1875. S. 158; lat. Lamprohiza splendidula alebo Phausis splendidula alebo zastarano Lampyris splendidula).
Opis náhľad|Vyobrazenie pohlavného dimorfizmu - rozdielu medzi samičkou (vpravo) a samčekom (vľavo) (Encyklopédia Nordisk familjebok, 1912). Svietivky svätojánske patria k chrobákom, pri ktorých sa samček od samičky výrazne odlišuje (pohlavný dimorfizmus). Samčeky sú dlhé 10 až . Chitínový pancier je sfarbený dohneda, len na trupe sa nachádza, na okrajoch žlté sfarbenie. Telo je dosť ploché. Na dlhých krovkách sa nachádza niekoľko pozdĺžnych rýh, ktoré sú jemne posiate chĺpkami. Hlavu nevidno, pretože je schovaná pod trupovým pancierom. Napriek tomu je možné rozoznať nitkovité tykadlá. Na siedmom krúžku na brušku má samček žltú svetelnú škvrnu.
Samičky sú dlhé 15 – . Nemajú žiadne krovky, takže vyzerajú skôr ako larvy. Hlava je rovnako schovaná pod chitínovým pancierom trupu. Samičky majú podstatne viac svetelných orgánov ako samčeky. Svetelné políčka sa nachádzajú na šiestom a siedmom krúžku trupu a na ôsmom sú ešte dodatočné svetelné škvrny.
Spôsob života Svietivky svätojánske sú aktívne v noci. Samčeky lietajú slabo svietiac a hľadajú si samičky, ktoré ležia v tráve a svietia veľmi výrazne. Svetlo môžu podľa vôle zapnúť alebo vypnúť. Larvy žijú na zemi a živia sa slimákmi. Aj ony už môžu slabo svietiť. Po päťnásobnom zvlečení sa zakuklia. Z kukly sa vyliahne dospelý jedinec.
Hlavný výskyt dospelých jedincov, teda obdobie párenia, je v strednej Európe júl a august. V teplých letných mesiacoch svietia samičky pri dostatočnej tme asi od 22. do 01. hod.
Výskyt Svietivky svätojánske sú v Európe široko rozšírené, ale nie sú až také časté. Môžeme ich nájsť hlavne na lúkach a okrajoch lesov. Ich doba lietania je od júna do septembra.
Referencie
Iné projekty
Kategória:Svietivkovité Kategória:Bioluminiscenčné organizmy